Repertoár

Aj moderné môže byť zrozumiteľné (Oleg Dlouhý, Denník SME)

Kudláčova interpretácia Schimmelpfennigovho textu bola úspešným zavŕšením sezóny Slovenského komorného divadla v Martine.

Keďže repertoárové divadlá príliš podliehajú požiadavkám komerčných priorít, plagáty ponúkajú iba málo skutočne súčasného divadla. Navyše, naša „klasicizujúca" inscenačná prax na súčasné výboje nestačí.
Ale nie všetko, čo sa vo svete honosí puncom súčasnosti, považujeme za kvalitu. Hry rezignujúce na klasický konflikt, na dialógy, na jasnú dramatickú výpoveď, ťažko nachádzajú inscenátorov i divákov. K autorom takých hier patrí i jedna z hviezd súčasného európskeho divadla, Nemec Roland Schimmelpfennig. Jeho Arabskú noc uviedla Činohra SND v réžii Martina Čičváka (2004). Našla si svojich priaznivcov, ale mnohých nechala chladných.
Režisér Eduard Kudláč sa súčasnými trendmi divadla systematicky zaoberá, vyhranenou konceptuálnou poetikou oslovuje zväčša užšie okruhy divákov. Aj preto jeho naštudovanie hry Predtým/potom v martinskom divadle vzbudilo zaslúženú pozornosť.
I tu Schimmelpfennig viac než dramatické konflikty a postavy rozvíja mozaiku mikropríbehov (často v monologickej podobe), ktoré abstraktne reflektujú pocitový svet súčasníka. Text je zaľudnený vari štyridsiatkou postavičiek, no dramatického napätia je v ňom ako šafranu. Namiesto drámy myšlienok a vzťahov sa autor uspokojuje s prezentáciou akýchsi sociologických sloganov.
Kudláč nehrá avantgardu, ale zdôrazňuje, že náš svet je plný banalít. Pospájal motívy i ich nositeľov do väčších celkov. Zachoval originálnu stavbu, no posunul ju bližšie k diváckej skúsenosti. Vyhranil témy pre štyri dvojice a štyroch singlistov, cez nich rozohráva reflexie reality.
Scénograf podriadil výtvarné riešenie scény a kostýmov Kudláčovnu zámeru. Vytvoril vkusný, dynamický a fungujúci priestor. Text v hovorovom preklade situuje do náznaku hotela. Šťastné riešenie - hotel je miestom, kde bez hlbšieho ukotvenia človek prežíva alebo iba preciťuje rôzne situácie. Dobrá je scénická hudba - koláž názvukov mnohých realít, ktorými žijú skice postáv, ale ktoré poznáme i my.
Martinská inscenácia stojí na hereckej zložke. Členovia súboru obdivuhodne spracovali fragmentovanú predlohu a spolu s režisérom oživili svojskú poetiku prehovorov, banalít, paradoxov, absurdít, v ktorých sa zrazu projektuje náš reálny život.
Martinská inscenácia prekračuje konvencie a vnímavého diváka oslovuje.

Denník SME, 3. 7. 2007 | Oleg Dlouhý (Autor je teatrológ.)