Repertoár

S prekladateľom Romanom Bratom aj o španielskej dráme a divadle

Fajčenie je drina. Najmä v divadle

Španielska dráma sa na Slovensku takmer neinscenuje, hoci má celosvetový ohlas. Juan Carlos Rubio patrí k nastupujúcej generácii dramatikov, ktorá si vydobýja miesto v komerčnom prostredí španielskeho divadla. Roman Brat prekladá zo španielskeho jazyka, píše knihy pre deti a mládež, je dramaturgom hranej tvorby v STV.

Španielski dramatici sú na Slovensku prakticky neznámi. Juan Carlos Rubio nie je výnimka. Čomu sa tento autor vo svojich hrách venuje?
Roman Brat: Prakticky všetci autori sa venujú medziľudským vzťahom. Rubio ich však nevníma iba na osi muž - žena, ale aj na osi politickej, medzinárodnej, napríklad vzťahy medzi Američanmi a Mexičanmi. Má jednu výbornú hru, Arizona, manželský pár drží ozbrojenú stráž na mexickej hranici, aby Mexičanom zabránili emigrovať do Ameriky, pretože ich nenávidia. Podľa muža treba týchto Mexičanov strieľať, lebo sú pôvodcami všetkého zla v Amerike. Hra sa, samozrejme, končí tragicky.

Je teda Rubio kontroverzný autor?
Roman Brat: Áno, je určite kontroverzný. A táto provokatívnosť mu otvára dvere divadiel dokonca aj v Amerike. Je to autor, ktorý vie presne pomenovať podstatu problémov, nedáva si servítku pred ústa. Ako dramatik je zručný. Má dobré nápady, a vie ich aj previesť do textu a rozpracovať ho. Rubio má kvalitný dialóg. Nie sú to ošúchané, nudné frázy. Jeho jazyk je iskrivý.

Diváci v martinskom Komornom divadle uvidia inú hru. Komédiu Fajčenie je drina (Rollingova terapia).
Roman Brat: Pán Rolling, bývalý právnik, sa rozhodol zarobiť si peniaze presviedčaním ľudí, že fajčenie škodí zdraviu. Vypracoval presnú metódu. Napísal o tom knihu, nahral DVD. A pomocou rôznych médií, vo veľkých prednáškových sálach vysvetľuje ľuďom, aký nezmysel je fajčenie. Aká je to námaha. Napríklad za dvadsať rokov vyfajčia asi dvadsaťpäť kilometrov cigariet. Čo úsilia ich to stojí, kým to do seba povťahujú. Fajčenie je teda vo výsledku veľká drina. Počas turné prichádza aj do Miami, kde žije jeho exmanželka a on sa ju rozhodne navštíviť. Takže sledujeme dve roviny - komickú, teda verejné prezentácie o nezmyselnosti fajčenia, a v ďalšej, vážnejšej rovine sa dozvedáme čosi o súkromnom živote dvojice. V závere spolu podnikajú pokrytecké prednášky na tému pravdovravnosť v manželstve. Rubio pracuje s protikladom, s prostriedkami, ktoré sa divákovi môžu zdať nepravdepodobné, ako napríklad zveličovanie.

Čiže hra je v prvom rade postavená na dialógu?
Roman Brat: Áno. Rubio pracuje s menším počtom scén, akcie tam nie je veľa, opiera sa najmä o dialóg. V tejto hre pracuje ešte s rôznymi médiami a komunikačnými prostriedkami. Nie je to teda len otázka dialógov, ale aj moderných postupov v dramatickej tvorbe. Rubio je pre prekladateľa veľmi vďačný autor. Nie je prvoplánový. Dá sa hrať s obrazom, so slovíčkami, vetami. To privíta každý prekladateľ.

Aká je momentálne situácia v španielskom divadle?
Roman Brat: Aj v Španielsku fičí klasika. Majú sa o čo oprieť. Súčasní autori sa venujú najmä medziľudským vzťahom, ekonomickej situácii - Španielsko má teraz veľké ekonomické problémy a autori sa už začínajú touto témou zaoberať. Ďalšou témou je problém prisťahovalectva. V Španielsku žijú takmer tri milióny emigrantov. Veľa z nich načierno. No a potom je v španielskom divadle taký fenomén - lascívne kabaretné vystúpenia. Všetko začalo po úspechu hry Monológy o vagíne. Na túto hru sa potom nabalilo množstvo projektov s podobnou tematikou. Napríklad hra Päťžien.com, v ktorej ženy rozprávajú o orgazmoch, alebo Päťgayov.com, v ktorej gayovia rozprávajú o svojich sexuálnych zážitkoch. Návštevnosť je vysoká. Diváci sa zabávajú na monologických výpovediach hercov o sexuálnych skúsenostiach. A to im stačí.

Mariana Jaremková, Denník Pravda 24. 9. 2008