Repertoár

Top Dogs bez výraznejšej bodky a jasnejšieho posolstva (Oleg Dlouhý, Denník SME)

Top Dogs bez výraznejšej bodky a jasnejšieho posolstva

Dobrá téma spoľahlivo láka do divadla. Takú - neúspech úspešných - ponúka aj švajčiarsky dramatik Urs Widmer. Vyrovnať sa s neočakávanou prehrou v práci a s jej odrazom do súkromia, to chce pevného človeka.
Zaváhanie sa neodpúšťa. Kto nevydrží nasadené tempo, vypadáva bez ohľadu na minulé úspechy.
Widmer aktuálnu tému skôr glosuje, ako by rozohrával podobenstvo. Hra je preto viac publicistickou črtou ako filozofickou sondou do podstaty javu či jeho „obetí". Ak pripomína publicistickú drámu z nedávnej minulosti, nie je to odsudok autora, len potvrdenie príznakovosti takéhoto spracúvania témy. Autorov text znie v preklade Romana Olekšáka veľmi dobre. Jeho jazyk je dynamický, ostrý, neraz tvrdý, no zachováva si vkus a noblesu.
Publicistická črta je pre plnokrvné divadlo s katarziou slabá matéria. To potvrdzuje aj martinská inscenácia. Hrá sa medzi divákmi, na sivobielej ploche ohraničenej dvoma stenami, okolo veľkého stola s plastovými stoličkami na kolieskach. Na dianie v skupine skrachovaných manažérov dohliada všadeprítomné oko priemyselnej televízie.
Scénické riešenie Jozefa Cillera účelne akcentuje odľudštené obdobie. Korešponduje s ním aj hudba Petra Mankoveckého a Kamila Mikulčíka, menej už kostýmy Jany Hurtigovej. V prevažujúcej čiernobielej striedmosti uniformných strihov sa strácajú individuality hrdinov.
Režisér Michal Vajdička stavil na aktuálnosť textu. Podcenil interpretáciu témy a konkretizáciu hrdinov, no tým sa inscenácia len „kĺže po povrchu" Widmerovej publicistiky. Za všetko hovorí záver, keď jedna z hrdiniek dostáva novú šancu. Odchádza, akoby sa to ostatných nedotklo. Pritom koľko postojov sa v takejto vzorke ľudí ponúka...
Lucia Jašková, Ľudmila Krkošková, Martin Horňák, Michal Gazdík, František Výrostko, Andrej Hrnčiar, Miloslav Kráľ i Marek Geišberg vytvárajú v jednotlivých scénach sugestívne kreácie. No chýba im spoločný menovateľ - jednotiaca téma.
Preto inscenácii chýba výrazná bodka s jasnejším posolstvom. A bez katarzie sa Top Dogs míňajú účinku.

OLEG DLOUHÝ
(Autor je divadelný kritik)
[Denník SME, 14. 11. 2006]