Výstava obrazov JOZEF VRTIAK: maliar a ilustrátor – vykladač sveta a ľudských dejín

Výstava je verejnosti sprístupnená v Dvorane Národného domu.

V piatok 20. januára 2023 sa vo Dvorane Národného domu v Slovenskom komornom divadle uskutočnila vernisáž výstavy obrazov JOZEF VRTIAK: maliar a ilustrátor - vykladač sveta a ľudských dejín. Podujatie obohatil hudobný hosť v divadelnej kaviarni BREPT - zoskupenie skvelých muzikantov s názvom ViacMenejTrio (Ľubo Šamo, Feďo Výrostko, Tomáš Holič a Peter Jelínek).

Tibor Kubička, riaditeľ SKD Martin:

Podarilo sa nám zorganizovať a zažiť skutočne mimoriadny večer, kedy slávnostný priestor Dvorany Národného domu opäť ožil výtvarným umením a výnimočnou atmosférou. Výstava bude verejnosti prístupná vo Dvorane Národného domu do začiatku festivalu Dotyky a spojenia, ktorý sa bude konať 19. - 24. júna. O komentovanú prehliadku osemnástich vystavených diel aj krátky exkurz do života a diela Jozefa Vrtiaka sa postarala kurátorka výstavy Mgr. Kristína Zvedelová, PhD. Jej vstupy dopĺňal hudobnými predelmi huslista Ľubo Šamo. Výstavu sa podarilo zrealizovať vďaka ochote pani Kataríny Vrtiakovej, ktorá sa o pamätný dom Vrtiakovcov a súkromnú galériu stará a zveľaďuje ju, vďaka ústretovému prístupu obce Ďanová, odbornej pomoci kurátorky výstavy pani Kristíny Zvedelovej a zanieteniu a profesionalite nášho pána profesora Jozefa Cillera.

Mgr. Kristína Zvedelová, PhD., kurátorka výstavy:

Jozef Vrtiak je pre súčasné publikum takmer neznámou osobou a to aj napriek faktu, že aktívne pôsobil na výtvarnej scéne od 50. do začiatku 90. rokov 20. storočia. Rodák z turčianskej obce Ďanová, ktorý takmer celý život strávil v Bratislave, sa najskôr dvadsať rokov profesionálne venoval ilustrácii a grafike, aby konečne v roku 1972 vstúpil do povedomia aj ako maliar s osobitým symbolicko-metaforickým vyjadrovaním ukotveným vo figurálnej maľbe. Ako aktívny ľavicový intelektuál v maľbe zhmotnil svoje filozofické myslenie, vychádzajúcej z antickej materialistickej filozofie (najmä Herakleita) a jej základných postulátov (dialektika protikladov, hmota, aktivita, pasivita a pod.), pomocou ktorých si vytvoril svoj vlastný súbor symbolov a metafor.

Prostredníctvom nich hľadal a definoval odpovede na základné otázky bytia a fungovania sveta. Jeho námety vychádzali z podrobného štúdia literatúry, dejín, sociológie, histórie a najmä antickej mytológie, kde nachádzal predobrazy „ideálnych" ľudí, ktorých život a konanie posunulo spoločnosť vpred aj za cenu ich vlastného sebaobetovania sa (napr. Anteus, Prometeus, Sizyfos a iní).

Dielo Jozefa Vrtiaka oslavuje človeka, jeho prepojenie a jednotu s prírodou, vyzdvihuje úspechy ľudského rozumu, rozvoj vedy, umenia a literatúry, aktívne komentuje súdobé procesy spoločnosti a zároveň ponúka návody na ten správny aktívny život, potrebný pre rozvoj ľudstva. Z tohoto hľadiska je možné Jozefa Vrtiaka chápať ako romantického utopistu, ktorý veril v beztriednu spoločnosť, zbytočnosť či nepotrebnosť súkromného vlastníctva a silu rozumu, ale aj filozofa, ktorý výklad celého sveta podriadil premenám hmoty a boju protikladov v dialektickom zmysle.

Vzhľadom na silný osobný symbolizmus a metaforické vyjadrovanie sa sú pre nás dnes obrazy Jozefa Vrtiaka ťažko zrozumiteľné, k čomu do istej miery dopomohla aj zmena politického systému a obrat v chápaní života a sveta ako celku. Rozumieme však, že nám Jozef Vrtiak cez svoje obrazy rozpráva príbehy, ponúka nám naraz viacero scén, aby sme lepšie dokázali poskladať celok a dešifrovať ho.

Jozef Vrtiak ako ľavicovo zmýšľajúci intelektuál čiastočne zapadol do vymedzených hraníc normalizačného umenia, avšak pohyboval sa v nich ako svojbytná, nezávislá osobnosť, ktorej diela existovali samostatne samé pre seba a svojho tvorcu. Tvoril by ich v akomkoľvek politickom systéme, v identickej forme a obsahu, čo dokazuje aj jeho tvorba po roku 1989.

Aj keď sa dnes nemusíme stotožňovať s Vrtiakovým videním sveta, množstvo diel, systematická práca pri tvorbe obrazov, kreovanie námetov, vytváranie symbolov, metaforické vyjadrovanie, šírka jeho myslenia a záujmov je za hranicou uvažovania bežného človeka či umelca, čo ho robí jedinečným a fascinujúcim.