Aktuality 

Aj dnes lekári vysvetľujú pacientom veci, ktoré by mali byť samozrejmé

Rozhovor s režisérkou Zuzanou Galkovou o pripravovanej inscenácii Zápisky mladého lekára

Aj po viac než sto rokoch od vzniku Bulgakovových Zápiskov mladého lekára zostávajú otázky dôvery v medicínu a komunikácie medzi lekárom a pacientom prekvapivo aktuálne. Prinášame vám rozhovor s režisérkou Zuzanou Galkovou o pripravovanej inscenácii Zápisky mladého lekára, v ktorom priblížime jej vzťah k autorovi, detaily zo skúšobného procesu, ale aj to, že sa po jedenástich rokoch v SKD Martin opäť objavuje ženská režijná perspektíva.

Autor predlohy, Michail Bulgakov, predstavuje zaujímavý moment v tvojom vzťahu k divadlu – a konkrétne aj k SKD Martin. Mohla by si tento vzťah priblížiť?

Musíme sa vrátiť do nie úplne dávnej, ale predsa len minulosti. Keď som bola študentkou miestneho gymnázia, martinské divadlo zažívalo veľmi silné obdobie. Medzi výraznými titulmi bol aj Bulgakov – konkrétne Psie srdce v réžii Doda Gombára. Pamätám si, že celý ročník bol na tejto inscenácii trikrát. Nebol to pritom žiadny povinný školský výlet – oslovila nás to natoľko, že sme sa ako študenti sami dohodli a išli znova. Bola to jedna z inscenácií, ktoré ma výrazne ovplyvnili. Práve v maturitnom ročníku, keď som premýšľala, čo ďalej, ma táto skúsenosť posunula k rozhodnutiu skúsiť prijímacie skúšky na réžiu.

Viaceré osobnosti, ktoré spolupracovali na inscenácii Dog’s Heart (divadelná pitva), tvoria základ aj vášho súčasného tímu. Prichádzajú s tebou však aj mladí tvorcovia, napríklad aj scénograf Matúš Ďuran. Ako prebiehalo skladanie tvorivého kolektívu?

Pôvodne mal scénografiu robiť Michal Lošonský, môj spolužiak z vysokej školy, s ktorým dlhodobo spolupracujem. Jeho situácia sa však – našťastie v tom najlepšom zmysle – zmenila, keď sa mu narodil syn, a rozhodol sa uprednostniť rodinu. S Matúšom sa poznáme aj vďaka Michalovi už dlhšie, a tak sme si povedali, že ho „hodíme do vody“. Čo sa týka hereckého obsadenia, mali sme pocit, že po predchádzajúcej inscenácii Bulgakova si Marek, ktorý hral „havka“ zaslúži stvárniť samotného Bulgakova. Už počas písania adaptácie som repliky počula v jeho hlase. Voľba mladého lekára bola prirodzená – myslím si, že Matej Babej je veľmi talentovaný a inteligentný, a práve tieto kvality postava potrebuje. Zároveň je v ňom niečo príjemne chlapčenské, čo je pre túto rolu dôležité. Zvyšok obsadenia vznikal prirodzene. V Martine je výber hercov v tomto smere jednoduchý – keď človek hodí kameňom, trafí šikovného herca.

S Aničkou Klimešovou, ktorá na začiatku sezóny režírovala inscenáciu Tartuffe, ste po jedenástich rokoch opäť ženské režisérky pôsobiace v SKD Martin. Ako by si opísala svoju skúsenosť byť ženskou divadelnou režisérkou na Slovensku dnes?

To je nebezpečná otázka. Neuvedomila som si, že je to až jedenásť rokov. Ide skôr o varovanie pre umelecké vedenie, že si neuvedomili, aký veľký je ten časový rozptyl. Je pravda, že režisérky to na Slovensku nemajú úplne jednoduché. Na druhej strane vnímam, že v posledných dvoch či troch sezónach sa k práci dostávajú častejšie. Dúfam, že tento trend bude pokračovať. Možno by som ani nemusela nič hovoriť – už tých jedenásť rokov, ktoré si spomenul v úvode, vlastne hovorí samo za seba.

Ako prebiehala dramatizácia textu? Kde si čelila najväčším výzvam?

Vedela som, že to nebude jednoduché. Bulgakov je jeden z mojich najobľúbenejších autorov a Zápisky mladého lekára patria k mojim najobľúbenejším knihám, takže som si povedala: poďme do toho. Napokon to však bolo ešte náročnejšie, než som očakávala. Text má viacero rovín a vnútorný svet lekára je mimoriadne bohatý. Nájsť preň funkčný divadelný jazyk – teda spôsob, ako ho preniesť na javisko – mi dalo poriadne zabrať. Chvíľu trvalo, kým som našla princíp ako to celé uchopiť v rovine textu. Som typ človeka, ktorý veci dlho nosí v hlave, než si sadne za počítač. Pracujem skôr nárazovo, často aj pod tlakom deadlinu.

Keďže sa inscenácia odohráva v lekárskom prostredí a Martin je vnímaný ako „lekárske mesto“, pripravovala si sa aj priamo v nemocnici?

To, že Martin je mestom s univerzitnou nemocnicou a lekárskou fakultou, bol jeden z dôvodov tejto dramaturgickej voľby, s ktorou som prišla. Zdalo sa mi dôležité otvoriť túto tému aj v kontexte dnešného prístupu k medicíne. Mala som možnosť konzultovať s odborníkmi napríklad s pánom prednostom chirurgickej kliniky doc. MUDr. Jurajom Miklušicom, PhD. a priamo so sálovým personálom. Pomáha nám chirurgický inštrumentár, ktorý s nami prechádzal zákonitosti pohybu a pravidiel na sále. Pri scéne pôrodu sme spolupracovali s pôrodníčkou, aby herec, v tomto prípade Matej, vedel správne pracovať. Táto príprava výrazne ovplyvnila prácu s textom aj hereckú akciu.

Má podľa teba dnes zmysel uvádzať text, ktorý sa dotýka pochybností o medicíne?

Často si myslíme, že sme sa ako spoločnosť výrazne posunuli. Keď si však prečítate Bulgakova, zistíte, že rozdiel nie je až taký veľký. Aj dnes lekári vysvetľujú pacientom veci, ktoré by mali byť samozrejmé – a predsa nie sú. V texte nájdeme typy pacientov, ktoré poznáme aj dnes. Je to zároveň úsmevné aj znepokojujúce. Práve v tom spočíva sila tohto textu – že aj po viac než sto rokoch dokáže presne pomenovať niektoré naše správanie.

V akom štádiu skúšania sa momentálne nachádzate?

Po veľkonočnej prestávke sme prvýkrát vstúpili do skúšobného priestoru, takže sa nachádzame približne v prvej tretine skúšobného obdobia.

Za rozhovor ďakuje Šimon Frolo