Program

Hosťujúce predstavenie Štúdia tanca v Banskej Bystrici 

BE BOP je názov tanečnej inscenácie inšpirovanej rovnomenným hudobným hnutím, ktoré vzniklo v štyridsiatych rokoch 20. storočia ako malá revolúcia, ktorá oslobodila hudobnú formu od prísnej tradicionalistickej štruktúry a ovplyvnila drvivú väčšinu umeleckých disciplín. Reprezentantom tohto hnutia bol hudobník Charlie Parker.

BE BOP je o živote a frázovaní... a o tom, ako je možné frázovať, rozhoduje človek sám. Niekedy ide iba o samoúčelnú virtuozitu. Život človeka sa podobá frázovaniu v hudbe.

BE BOP je o improvizácii, bez podrobnejšej prípravy a v extrémnej koncentrácii. Jeho melódia je vytváraná ustavične sa meniacou štruktúrou. V Be Bope sa vynárajú útržky emócií, zabudnuté zážitky a melódie, sexuálne motivácie, staré rezignácie, obava z budúcnosti a bytie, ktoré narušujú extrémy a jeho nepomenovateľná tajomnosť.

V Be Bope sa ľudia, roztopení v sladkej nečinnosti, dostávajú do situácie, kedy sú nútení vziať spoločne na vedomie extrémy, ktoré im život v konkrétnej situácii pripravuje. A tak sa nechtiac ocitajú spoločne v hlbokej pivnici naplnenej strachom, kde sa im nie celkom dobre darí korigovať vzájomnú, možno aj predstieranú solidaritu a vyrovnávanie sa s vlastným "donkichotstvom", exhibíciou, vôľou po slasti a základných pudoch. Improvizujú, frázujú každý po svojom a hľadajú, stiesnení svojimi charaktermi, aby sa na záver našli tam, odkiaľ spoločne unikli, a našli niečo úplne iné, nové a nevyhnutné.

A v tomto zmysle je BE BOP existenciálnou hrou.

Výber z recenzií:

... Charaktery postáv však zostávajú - femme fatale s dáždnikom, s blond vlasmi, krvavo červenými perami a v čiernych sexi šatách sa udržuje vo svojej autoritatívne zvodnej úlohe, aj keď kdesi stratila druhú lodičku. Umelkyňa sa zachraňuje písaním, hoci aj do prachu, jej pohyb je ešte uvoľnenejší a otvorenejší ako predtým. Elegantná dáma v červenom kabáte nestráca štýl, ani keď v zúfalstve ubližuje. A nevinná kvetinka aj naďalej zbiera odvahu len v minidávkach. A aby sme nezabudli na Birdyho - traky, baretka so šiltom boli v tej dobe mužskou záležitosťou, čo znamená, že nie je len lámačom ženských sŕdc ale aj záchrancom ich životov. Gestá postáv sú ako visačky ich duší, ich charakterov, zostávajú s nimi zrastené ako materské znamienka na koži. No v bunkri a v atmosfére strachu sa k nim pridáva aj hystéria.

... Súčasná tanečná technika sa v predstavení ukazuje vo svojej mnohorakosti, nechýbajú fyzicky náročnejšie a efektné časti, ani smutný happy-end prezrádzajúci, že strach sa už stane navždy súčasťou ich životov. Tragédia dáva príležitosť pozrieť sa na seba v tme a odhaliť samého seba až na jadro. Štyridsaťpäťminútové predstavenie dalo možnosť interpretom Štúdia tanca spoznať sa v charakteroch. Evidentne, sa v nich našli.

585