Repertoár

Rozhovor s režisérom Dodom Gombárom

Téma štúrovskej generácie je všeobecne známa aj vďaka veľkému priestoru, ktorý sa štúrovcom venuje na školách. Poznáme ich zásluhy v oblasti kodifikácie spisovnej slovenčiny, učíme sa naspamäť pár notoricky známych básní o národe, vlasti a slobode, osvojujeme si o nich vedomosti bez hlbšieho prehodnocovania faktov a súvislostí, akoby sme sa báli vidieť okrem ich nepopierateľných zásluh aj omyly a výhrady. Štúrovský mýtus zaujal autorskú dvojicu - režiséra Doda Gombára a dramaturga Róberta Mankoveckého natoľko, že sa stal témou ich hudobnej inscenácie. Režiséra Doda Gombára som sa opýtala, prečo sa tvorbu klasikov slovenskej literatúry a histórie pokúsili interpretovať tak, ako ju nepoznáme.

Chceli sme od prvej chvíle robiť niečo lokálne, čo je zaťažkané tradíciami. No a logicky nám napadla téma štúrovci. Nechceli sme sa vydať cestou rekonštrukcie príbehov ich osudov, to sa mi javí, že už tu bolo neraz. Začítal som sa do štúrovskej poézie poctivejšie a zistil som, že v ich básnickej tvorbe sa život odhaľuje oveľa viac, ako nájdeme v životopisoch o nich. Vybrali sme štyroch, podľa môjho názoru najreprezentatívnejších, pretože najrôznejších. Každý z nich je špecifický a je paradoxné, že pri vnímaní týchto bytostí v kontexte, sa mi Štúr javí ako človek, ktorý bol v prvom rade vynikajúci rečník, ale zdá sa, že tá skutočná múza pobozkala tých, ktorí boli okolo neho. Štúr bol najmä výborným stratégom...dnes by mládež povedala „namotávačom". A aká je hrubá hranica od tohto bodu k demagógovi. Veľmi zručného v reči a formulovaní myšlienok... V jeho textoch, hlavne v jeho prejavoch a osobnej korešpondencii, je skrytých množstvo téz a fráz, ktoré sa nám v dnešnom kontexte javia ako zvláštne národnostné klišé. Ale pozor! To neodsudzujem, práve naopak, núti ma to k hlbším úvahám.
Myslíš si, že keby sa taký charizmatický človek, akým bol Štúr, obklopil tými správnymi ľuďmi dnes, založil by kapelu?
Možno je to až zvrátená hypotéza, zamýšľať sa nad tým, čo by bolo, keby štúrovci žili dnes. Akým spôsobom by komunikovali svoje názory. Ale túto zvrátenosť sme si položili na stôl vlastne ako prvú. Čo by bolo dnes s Mozartom? V súčasnosti sú držiteľmi kultu osobnosti a názorov, ktoré rešpektujeme, ktoré rešpektuje mladý človek, práve ľudia zo šoubiznisu, vytvárajúci image doby.
Základ inscenácie tvorí zhudobnená poézia štyroch osobností štúrovskej generácie - Štúra, Sládkoviča, Kráľa a Chalupku. Už tento prístup naznačuje, že to nebude klasická inscenácia, najmä ak ide o radikálnu a burcujúcu poéziu, ktorá môže v súčasnosti vyvolávať nacionalistické vášne.
Ako náhle je niečo burcujúce, máme v našej sentimentálnej Európe pocit, že to musí byť nacionalistické. Dokázať prinútiť človeka zamyslieť sa nad tým, kde žijeme, kde je naša vlasť, životný priestor, nie je v ničom ani v náznakoch scestné. Som presvedčený, že milovať svoju vlasť je možno nemoderné, ale zároveň to otvára dvere do Európy. Neviem ako inak si máme uvedomovať diaľky, keď nepochopíme pohľad z okna detskej izby... Bol by som celkom rád, keby sme sa zamysleli nad otázkou vlastnej suverenity v časopriestore 21. storočia.
V texte ideš tak ďaleko, že by si dokonca prepisoval čítanky. Myslíš si, že poézia, ktorú sa učíme na školách, nie je dosť reprezentatívna?
Tézu „prepísať čítanky" myslíme metaforicky, ako ironický pokrik. Som za to, aby sa odhaľovali všetky farby akýchkoľvek hrdinov. Prevzali sme informácie bez toho, aby sme sa dívali otvorenými očami... V prvom rade mám potrebu pozerať sa na štúrovcov ako na ľudí. Nemyslím, len v tomto projekte, ale obecne. Pred 160 rokmi bola úplne iná doba, priznávam tento úzus, ale bol veľmi podobný človek. Zaujíma a vzrušuje ma teda oveľa viac v nich objavovať ľudí, ktorí majú svoje nálady, emócie a vášne.
Myslíš si, že sú štúrovci v našej kultúre preceňovaní? Minulosť sa stále učíme chápať heslovito. Oháňame sa ňou, ale ju pritom nepoznáme, a to isté platí aj o štúrovskej básnickej tvorbe.
Bol by som najradšej, keby si odpoveď na otázku, akí boli štúrovci a aká bola ich tvorba, sformuloval každý sám. Môj pocit je, že ich tvorba bola oveľa farebnejšia, ako ju vnímame dnes, že ich životné postoje boli poznačené oveľa väčšou neistotou, ako ju máme dnes, že to nemal ľahké ani sám Štúr. Boli medzi nimi výrazné názorové rozbroje. Štúr bol schopný svojich súputníkov odviesť od ich rodín, mileniek a lások, povýšil ich poslanie na niečo ako lásku k národu, vlasteneckú lásku. Keď niečo také vyslovíte pri neformálnej debate, javí sa to dokonca ako krásne, ale keď s takýmito veľkými rečami a tézami vyjdete na javisko, stáva sa to riskantné.
Štúrovskú poéziu považuješ samu o sebe za krásnu, ale veľmi ľahko dezinterpretovateľnú. Inscenácia poukazuje aj na to, ako ľahko môžu byť vzletné myšlienky v inom kontexte zneužité, aká jemná je hrana medzi národnými ideami a nacionalistickými postojmi.
Z celej duše nenávidím veci xenofóbneho charakteru, veci s rasovým, mocenským a demagogickým podtextom. Považujem sa za dosť kozmopolitne založeného svetoobčana, ktorý vníma fakt, že táto spoločnosť speje k zbližovaniu kultúr a vierovyznaní. Ale druhá strana mince? Ako je kto schopný vnímať toto volanie, volanie celku, volanie doby?? Jeden extrém je jasný a naháňa mi strach. Druhý extrém je ten, o ktorom hovorili štúrovci a snažíme sa o ňom hovoriť i my. S diskusiou na túto tému som sa stretol veľakrát. Odpoveď a objektívna pravda neexistuje. A na tejto hrane nejednoznačnosti sa cítim veľmi dobre. Neznášam štandardné divadlo, štandardné umenie, ktoré je bezbolestné. Potrebujem tvorivú kontroverznosť, vyvolávať rozporuplnosť reakcií. Som presvedčený, že táto inscenácia bude mať v sebe provokačný kód, pretože štúrovcov demýtizujeme a snímame z piedestálu. Ale napríklad pred tvorbou Sama Chalupku alebo Janka Kráľa sa hlboko skláňam. Je nutné zostať poctiví vo vnímaní súvislostí. Detaily nemôžeme povyšovať v tomto prípade nad celok. Celok v našom experimente, na rozhraní žánrov, je mimoriadne podstatný. Naša inscenácia má jednoznačnú až nekompromisnú pointu, ku ktorej sa hlásime. Koncert tejto skupiny mladých ľudí, ktorí sa identifikovali so svojimi gloriolami ovenčenými predkami sa neuskutoční. Je zrušený! Zámer bol taký, aby sme skončili v úplne inom žánri, v úplne inom skupenstve, aby sme skončili sami v sebe...

zhovárala sa Zuzana Palenčíková, 3. decembra 2006