Repertoár

S inscenačným tímom Anjelov pred premiérou

Michal Viewegh - autor novely

„Novela Andělé všedního dne vyšla loni na jaře. Absolvoval jsem řadu autorských čtení, mimo jiné také ve Zlíně. Dodo Gombár si je přišel poslechnout - a o pár týdnů později se mi ozval, že by chtěl novelu upravit pro divadlo v Martině. Souhlasil jsem. Sešli jsme se v Brně a já jsem během našeho setkání potěšeně zjišťoval, že o té knížce oba přemýšlíme velmi podobně. Snad si mohu dovolit následující osobní poznámku: tehdy už Dodo možná tušil, že mu - stejně jako nedávno mně - předčasně zemře otec. I tahle smutná zkušenost nás spojuje. Věřím, že Dodo ví, o čem ten příběh je."

Dodo Gombár - autor dramatizácie a režisér

„Pokiaľ ide o uchopenie inscenácie, zaujíma ma priebehové a paralelné jednanie. Keďže vieme, že celá inscenácia sa odohrá počas 12 hodín, a už od začiatku sme oboznámení s jej pointou, je dráždivé pracovať s detailmi a s priebehovým časom - s tým, čo sa deje, keď niektorá postava na javisku nie je. Je pre mňa dôležité urobiť zo stretávania postáv logický, uzavretý mikrosvet, v ktorom všetko so všetkým súvisí. Jednotlivé postavy nemajú začiatok ani koniec výstupov, ale žijú aj v priebehu času, keď nie sú na javisku fyzicky prítomné. Druhým zásadným inscenačným momentom je práca s napätím. Čím viac sa blíži moment katastrofy, kolízie, tým intenzívnejšie by som mal na javisku cítiť nielen kumuláciu napätia, ale aj určitú nervozitu z očakávania. Každá postava by sa mala počas inscenácie dopracovať k vnútornému posunu. Je to zvláštna induktívna metóda, s ktorou často nepracujem. Samotná predloha má v sebe jednoznačnú silu a mňa ako režiséra zaujíma to, čo sa nepovie, čo sa musí silou divadelného média poodhaliť a objavovať. Nositeľom týchto úvah je práve dáma na záchode, ktorá by mohla byť priesečníkom jednotlivých osudov postáv, akousi kamerou, ktorá všetko sleduje, ktorá tam bola aj predtým a bude aj potom. Aj keď je to možno na prvý pohľad romantizujúce, bolo by dobré, keby sme do postavy WC pani dokázali vkódovať určité tajomstvo a presah."

Hana Knotková - autorky scény a kostýmov

„Inscenáciu sme situovali do úplne iného priestoru, než ponúka novela. Hľadali sme miesto, ktoré je dennodennou križovatkou stretávania sa ľudí, a tak sme zvolili podchod. To anjelské pre nás nepredstavuje len čosi vzdušné a vzletné, anjelské stretávame aj v ťaživej atmosfére špinavého podchodu. Ďalšie priestory novely sme umiestnili do podchodu nápadným aj nenápadným spôsobom, v náznaku. Pre jednotlivé ľudské obydlia sme potrebovali vytvoriť atmosféru, a pritom stále zostávať na mieste, ktorým sa prechádza. V reálnom priestore podchodu sa potom nachádzajú rôzne maličkosti, zvláštne veci - zhmotnené nebeské znamenia, ktoré sú okolo nás, ale nevieme ich identifikovať a uchopiť. Často po týchto nenápadných drobnostiach ľudského šťastia šliapeme."

Miloslav Kráľ - autor hudby
„Hudobno-zvuková zložka tejto inscenácie má dve roviny. Jedna vytvára hluk, ktorý nás obklopuje na každom kroku, všade, kam človek vstúpi (zvuková kulisa televízora, rozhlasu, vŕtačky...). Téma hluku, ktorý nás s veľkou naliehavosťou niekam ženie, upozorňuje na neúprosnosť behu času - na stresovanie človeka hlukom a časom. Naproti tomu sú zastavenia, a to pri výstupoch s Ester, ktorá po istej životnej situácii akoby ustrnula v čase. Inak sa pozerá na plynutie času, stojí medzi obdobím, keď niečo skončilo, ale nové ešte nezačalo. Rovnako dôležité je v inscenácii ticho, ktoré je prítomné pred odštartovaním príbehu, ktorý sa začne valiť, a ticho pri dopovedaní tohto príbehu."

Silvia Beláková - choreografka

„Pohyb v tejto inscenácii nie je dominantný. Javiskový pohyb vytvára samotná strihová forma inscenácie. Určitú pohybovú štylizáciu majú anjeli, ktorí miestami používajú abstraktné gestá. Nejde však o choreografiu v tradičnom zmysle."