Aktuality
SVETOVÝ DEŇ DIVADLA 27. marca 2011
Divadlo v službách ľudskosti
Jessica A. Kaahwa, Uganda
Svetový deň divadla je skutočným odrazom obrovského potenciálu divadla mobilizovať komunity a prekonávať rozpory v spoločnosti.
Napadlo Vám niekedy, že divadlo môže byť účinným nástrojom k dosiahnutiu mieru? Národy míňajú obrovské sumy peňazí na mierové misie v oblastiach konfliktov, ale len malú pozornosť venujú divadlu ako možnému nástroju na zmierenie a zažehnanie konfliktu. Ako môžu ľudia dosiahnuť univerzálny mier, ak pritom používajú represívne praktiky?
Divadlo jemne formuje ľudskú dušu, ktorú ovládol strach a podozrievavosť, a to tým, že mení jej vlastný obraz a otvára svet alternatív pre jednotlivca a tým aj pre spoločnosť. Môže dávať zmysel každodennej realite a zároveň predchádzať neistej budúcnosti. Divadlo je komplexné, môže preto podať obraz o našich skúsenostiach, aj keď ich predtým sprevádzali mylné predstavy. Navyše, divadlo je osvedčeným prostriedkom obhajovania a rozvíjania myšlienok, ktoré spoločne zdieľame, a za ktoré sme ochotní bojovať, ak sú ohrozené.
Aby sme mohli vytvárať mierovú budúcnosť, musíme začať používať mierové prostriedky, ktoré sa snažia pochopiť, rešpektovať a uznať prínos každej ľudskej bytosti k šírení mieru. Divadlo je univerzálnym jazykom, ktorým môžeme šíriť posolstvo mieru a zmierenia.
Aktívnym zapájaním jednotlivcov môže divadlo priniesť veľa nových pohľadov, ktoré pomôžu dekonštruovať staré vnímanie, a týmto spôsobom dáva jednotlivcovi šancu na znovuzrodenie, aby sa mohol rozhodovať na základe znovuobjavenej pravdy a reality. Aby sa divadlu darilo medzi inými umeleckými formami, musíme urobiť rázny krok vpred tým, že ho začleníme do bežného života, ktorý sa týka aj dôležitých otázok konfliktu a mieru.
V procese spoločenskej transformácie a reforiem komunít vzniká divadlo aj vo vojnou zmietaných oblastiach a medzi populáciami, ktoré trpia chronickou chudobou alebo chorobami. Rastúci počet úspešných prípadov dokazuje, že divadlo bolo schopné mobilizovať verejnosť, vybudovať jej povedomie a pomôcť traumatizovaným obetiam vojny. Kultúrne platformy, akou je "Medzinárodný divadelný ústav (ITI)", ktorý je zameraný na "upevnenie mieru a priateľstva medzi národmi" má aj takú úlohu. Je preto nemiestne potláčať v týchto časoch silu divadla a dovoliť, aby mier závisel od držiteľov zbraní a odpaľovačov bômb.
Pri príležitosti Svetového dňa divadla Vás žiadam o zamyslenie nad tým, ako by bolo možné využiť silu divadla ako univerzálny nástroj pre dialóg, sociálnu premenu a reformu. Zatiaľ čo OSN vynakladá obrovské množstvo finančných prostriedkov v mierových misiách po celom svete, často krát prostredníctvom zbraní, divadlo je spontánna, humánna, menej nákladná a oveľa mocnejšia alternatíva. I keď to nemusí byť jediný spôsob pre nastolenie mieru, divadlo by malo byť jedným z efektívnych nástrojov v mierových misiách.
Jessica A. Kaahwa, Uganda - Biografia
Jessica Kaahwa, PhD. je nielen úspešnou dramatičkou, herečkou, režisérkou a divadelnou teoretičkou, na medzinárodnej úrovni je tiež rešpektovaná pre svoju humanitárnu prácu.
Je držiteľkou mnohých ocenení a štipendií, medziiným i Fullbrightovho štipendia na podporu skúmania divadla a médií ako konštruktívnych možnosti riešenia situácií v konfliktných zónach.
Jessica Kaahwa v súčasnosti prednáša na Hudobnom, tanečnom a divadelnom oddelení Univerzity v Makerere v Ugande, kde získala magisterský titul. Predchádzajúce vzdelanie pochádza z Beniskej university v Nigérii, kde tiež externe pracovala pre nigérijský rozhlas. Doktorský titul v oblasti divadelnej histórie, teórie a kritiky získala na Marylandskej univerzite v USA.
Jessica Kaahwa napísala vyše 15 hier pre divadlo, televíziu a rozhlas, ako napríklad Základný kameň, Psia spravodlivosť, Večný raj, Ozveny mieru, Bubny slobody. Režírovala viaceré zo svojich hier a hrala v nich. Pustila sa aj do réžie Shakespearovho Kráľa Leara, Brechtovej matky Guráže (preloženej do lugandčiny, krala sa v Južnej Afrike a Washingtone D.C.) a spolurežírovala Stravinského Príbeh vojaka. Hrala v Základnom kameni, vo Veciach, ktoré ľudia robia (Rose Mbowa), Náš manžel sa zbláznil (Ola Rotimi), Smrť a kráľovský koniar (Wole Soyinka) a Už žiadna ropa (Tunde Fatunde).
Veľká zástankyňa ľudských práv, dobre spravovanej spoločnosti a pokroku Jessica Kaahwa sa neúnavne zasadzuje za rodovú rovnosť a mierové riešenie konfliktov. Koordinovala mnohé národné a medzinárodné iniciatívy pre pokrokové využívanie divadla a pokračuje vo svojom výskume aplikácií divadla na všetky spoločenské vrstvy.
Jessica Kaahwa je silnou zástankyňou učenia za pochodu. Jej humanitárne akcie zahŕňajú vybudovanie centra pre osirelé deti na jej farme v Ugande, kde trávi väčšinu svojho voľného času, aby im umožnila získať pocit spolupatričnosti a istoty.
Jessica Kaahwa hovorí po anglicky, po francúzsky, po swahilsky a ďalšími domorodými jazykmi.