Aktuality 

Dramaturgický plán 2011/2012

I. skúšobné obdobie:

Branislav Jobus

MUFLÓN ANCIÁŠ

Dramatizácia: Mariana Ďurčeková

Réžia: Ján Luterán

Spisovateľ, hudobník, textár a hudobný skladateľ Branislav Jobus, známy ako líder skupiny Karpatské chrbty, je autorom detskej knižky, ktorá je predlohou našej divadelnej verzie rozprávky o muflónovi Anciášovi. Režijno dramaturgický tandem Ján Luterán a Mariana Ďurčeková sa vo svojej dramatizácii zameral na najzaujímavejšie a najdivadelnejšie príbehy a situácie z Jobusovej knižky. Muflón Anciáš na svojom kamióne odchádza z domu, aby na potulkách svetom prežil mnohé zaujímavé dobrodružstvá. Na ceste do ukrajinského Užhorodu stretne novú priateľku – dážďovku Milicu. Spolu cestujú do Ekvádoru, Egypta, na Island a všade ich čaká veľa zážitkov, a najmä, všade kde sa to len dá, pomáhajú. Oživením rozprávky budú pesničky Branislava Jobusa, a tí, ktorí poznajú jeho pieseň Hroch Karol na bicykli uháňa, vedia, že sa máme na čo tešiť.

Slovenská premiéra: 21. 10. 2011 – Národný dom

II. skúšobné obdobie:

Sofokles

O I D I P U S

Réžia: Roman Polák

Po takmer tridsiatich rokoch opäť ožije na martinskom javisku antická dráma. V réžii Romana Poláka uvedieme jednu z najväčších antických tragédií Sofoklovho Oidipa. Hra o nezvrátiteľnosti osudu, ktorý nám je určený, o nemožnosti meniť životnú cestu, ktorou kráčame - čo sa má stať, to sa i stane. Hra o vratkej hranici medzi šťastím a nešťastím. Slovami Sofokla: - "Nikdy nehovorte o smrteľnom človeku, že je šťastný. A len toho nazývajte blaženým, kto sa dostal bez pohromy za hranicu života." Režisér Roman Polák po veľmi úspešnej molierovskej tetralógii siahol opäť po klasickom texte. Oidipus, podobne ako jeho posledná réžia v martinskom divadle Mizantrop, bude mať ambíciu vyjadrovať sa prostriedkami súčasného moderného divadelného jazyka.

Premiéra: 16. 12. 2011 – Národný dom

III. skúšobné obdobie:

Bengt Ahlfors

Divadelná komédia

Réžia: Peter Mankovecký

Divadlo je bordel a našou úlohou je vyhovieť obecenstvu. Poskytnúť mu vzrušenie a senzáciu, za ktorú sú ľudia ochotní v pokladni zaplatiť… „Viem, čo je divadlo. Fabrika na vzrušenie.“ Toto sú slová inšpicienta Oskara z Ahlforsovej hry Divadelná komédia. Skupina hercov v malom provinčnom divadle sa snaží naštudovať divadelnú hru, ktorej autor Bengt sa márne snaží dopísať jej koniec (nie náhodou sa táto postava sebaironicky volá rovnako ako sám autor). Ahlfors počas svojej dlhoročnej práce v divadle odpozoroval bizarný a častokrát nepochopiteľný chod divadla. Hlavnými postavami hry, okrem spomenutého inšpicienta a autora, sú osoby z druhej strany divadelnej opony – riaditeľka a režisérka, herci, herečky, šepkárka – všetko presne odpozorované ľudské typy, ktoré sú často smiešne a malicherne trápne, inokedy zas vzbudzujú obdiv a lásku. Tak ako v každej komunite, či spoločenstve aj v umeleckom súbore vidieckeho divadla vznikajú malé i veľké žabo-myšie vojny, ohováranie i závisť, či milostné pletky. Vzťahy medzi ľuďmi sú rovnaké, či už stoja na javisku, alebo sedia v hľadisku. Nakoniec sa však musia spojiť k naplneniu ich poslania – odohrať divadelné predstavenie, za ktoré si publikum zaplatilo. Vo všetkých divadlách sveta je to rovnaké, od maličkého vidieckeho divadielka kdesi vo Fínsku, cez Broadway, až po Martin.

Bengt Ahlfors (1937) patrí k najúspešnejším súčasným škandinávskym autorom. Je riaditeľom švédskeho divadla v Helsinkách, svoje hry píše po švédsky. Dramatickej tvorbe a divadelnej réžii sa venuje od roku 1959. Väčšina jeho hier sú láskavé komédie, ktoré divákov pobavia, ale nepatria medzi prvoplánové bulvárne kusy. Na Slovensku je okrem Divadelnej komédie známa aj jeho hra Posledná cigara.

Režisér Peter Mankovecký má za sebou niekoľko pozoruhodných réžií, najväčšie úspechy dosiahol predovšetkým v komédiách. Už viac ako desať rokov je v repertoári bratislavského divadla Astorka Korzo 90 komédia G. Gőrgeya Na koho to slovo padne, či v Divadle Andreja Bagare inscenácia A. Saramonowicsa Testosterón. Predminulú sezónu naštudoval v Slovenskom komornom divadle hru Y. Rezy Kumšt.

Premiéra: 30. 3. 2012 – Národný dom 

IV. skúšobné obdobie:

Ján Rozner

SEDEM DNÍ DO POHREBU

Dramatizácia: Peter Pavlac

Réžia: Ľubomír Vajdička

Východiskom dramatizácie Petra Pavlaca je román Jána Roznera Sedem dní do pohrebu, ktorý vyšiel v roku 2009 a stal sa Knihou roka na Slovensku. Rozner vo svojej knihe rozpráva o tom, ako prežil sedem dní, ktoré uplynuli medzi smrťou a pohrebom svojej manželky, významnej slovenskej prekladateľky Zory Jesenskej, ktorú komunistický režim „vymazal“ zo slovenskej literatúry. Smrť a okolnosti pohrebu spustili prúd autorovych spomienok, ktoré majú nielen osobný, ale aj širší spoločensko-politický charakter na obdobie nastupujúcej normalizácie. Režisér Ľubomír Vajdička sa po desiatich rokoch opäť vracia do svojho rodiska – osobného i divadelného – a veríme, že so súborom, ktorý dokonale pozná, vytvorí modernú inscenáciu prinášajúcu nádherné napätie čistých vajdičkovských línií s krutou realitou vtedajšej normalizačnej spoločnosti.

Premiéra: 25. 05. 2012 - Štúdio