Aktuality 

Posolstvo k Svetovému dňu divadla (27. marec)

Dario Fo - Posolstvo k Svetovému dňu divadla

Kedysi predstavitelia moci riešili vlastnú neznášanlivosť voči hercom commedie dell'arte tak, že ich vyháňali z krajiny. Dnes majú herci a divadelné súbory, najmä v dôsledku krízy, problém nájsť si priestor, javiská a divákov. Vládcovia sa preto už nemusia zaoberať tým, ako dozerať na umelcov vyjadrujúcich sa prostredníctvom irónie alebo sarkazmu, keďže už pre nich neexistuje žiaden priestor, v ktorom by oslovovali svoje obecenstvo. Naopak, v Taliansku počas renesancie museli tí, čo boli pri moci, vynaložiť veľké úsilie na to, aby hercov commedie dell´arte držali pod dohľadom, keďže sa tešili veľkému záujmu početného publika.

Je známe, že veľký exodus hercov commedie dell'arte sa udial v storočí protireformácie, v čase nariadenia, ktoré malo zrušiť všetky divadelné scény, najmä v Ríme, pre obvinenia z urážania Svätej stolice. V roku 1697 pápež Inocent XII. nariadil pod tlakom konzervatívnejšej meštianskej vrstvy a predstaviteľov duchovenstva zbúranie divadla Tordinona, ktoré podľa obrancov morálky inscenovalo celú paletu obscénností.

Počas protireformácie sa kardinál Borromeo, pôsobiaci predovšetkým v oblasti severného Talianska, zaviazal očistiť meno „detí Milána" ustanovením rozdielu medzi umením ako najvyššou formou duchovného vzdelávania a divadlom, prejavom rúhania a márnosti. V liste zaslanom svojim spolupracovníkom, z ktorého citujem, sa vyjadril takto:

„V snahe vyhubiť koreň hriechu sme s vypätím všetkých síl spálili neslávne známe prejavy,
aby sme ich vymazali z ľudskej mysle a zároveň prenasledovali tých, čo šírili tieto texty tlačou.
Avšak kým sme spali, diabol zjavne pracoval s obnovenou vynaliezavosťou. O čo hlbšie zasahuje dušu to, čo vidia oči, ako to, čo si možno prečítať v knihách! O čo ničivejšie je pre mysle dospievajúcich a mladých dievčat spojenie hovoreného slova a príslušného gesta ako nehybné slovo vytlačené v knihách! Práve preto je nutné očistiť mestá od divadelníkov tak, ako to robíme s nežiaducimi ušami."

Jediné riešenie krízy tak tkvie nádeji, že tento nesmierny útlak, ktorému sme podrobení my a najmä mladí ľudia, ktorí sa chcú venovať divadelnému umeniu, bude podnetom na vytvorenie novej diaspóry Komediantov, divadelníkov, ktorí budú z týchto okolností nepochybne čerpať nepredstaviteľnú inšpiráciu na nové spôsoby vyjadrenia sa.

Dario Fo (1926) je taliansky satirik, dramatik, režisér, herec, skladateľ, nositeľ Nobelovej ceny za
literatúru a populárna osobnosť kultúrneho života nielen v Taliansku. Pre jeho diela je charakteristická komika vychádzajúca z princípov commedie dell'arte a kritika organizovaného zločinu, korupcie, doktríny katolíckej cirkvi a konfliktov na Blízkom východe. Dario Fo je autorom viac ako sedemdesiatich divadelných hier, z ktorých je nepochybne najznámejšia Buffonáda zázrakov (Mistero Buffo), preložená do viac ako tridsiatich jazykov. Spolu s manželkou, herečkou Francou Rame, dnes riadi vlastnú divadelnú spoločnosť.