Aktuality 

27. marec - SVETOVÝ DEŇ DIVADLA

Svetový deň divadla 2015

Medzinárodný divadelný inštitút (ITI) - celosvetová mimovládna divadelná organizácia s prepojením na UNESCO - inicioval v roku 1962 prvý Svetový deň divadla pri príležitosti otvorenia Divadla národov v Paríži. Odvtedy každý rok ITI požiada jednu z výrazných osobností dramatického umenia o posolstvo k 27. marcu, ktorý je Svetovým dňom divadla. Prvým autorom posolstva bol Jean Cocteau. Tento rok túto úlohu prijal poľský divadelný režisér Krzysztof Warlikowski.

Skutočných divadelných majstrov možno najľahšie nájsť mimo divadla. Sú to obyčajne tí, ktorých nezaujíma divadlo ako stroj na reprodukovanie konvencií a známych klišé. To oni hľadajú pulzujúci prameň, tie živé prúdy riek, ktoré obmývajú divadelné sály a v nich davy ľudí obdivujúcich napodobeniny toho či oného sveta. Imitujeme, namiesto toho, aby sme vytvárali svety vlastné, úchvatné, úplne závislé na dialógu s publikom a na emóciách, ktoré plávajú pod povrchom a ktoré v skutočnosti dokáže najlepšie odhaliť divadlo.
Takéto inšpirácie najčastejšie nachádzam v próze. Dennodenne rozmýšľam o spisovateľoch, ktorí takmer pred sto rokmi prorocky, hoci zdržanlivo opísali úpadok európskych bohov, súmrak, ktorý ponoril našu civilizáciu do dodnes nerozjasnenej temnoty. Myslím na Franza Kafku, Thomasa Manna a Marcela Prousta. Dnes by som do skupiny prorokov zahrnul ešte Johna Maxwella Coetzeeho.
Ich spoločný pocit z nevyhnutného konca sveta, nie planéty, ale modelu medziľudských vzťahov, spoločenského poriadku a revolt, je pre nás tu a teraz dráždivo aktuálny. Pre nás, ktorí žijeme po konci sveta. Žijeme tvárou v tvár zločinom a konfliktom denne zapálených na nových miestach dokonca rýchlejšie, než všadeprítomné médiá stíhajú zaznamenať. Tieto plamene rýchlo začnú nudiť, nenávratne miznú z novinových správ a my sa cítime bezmocní, zdesení a obkľúčení. Už nie sme schopní budovať veže a múry, ktoré tvrdohlavo staviame, nás nechránia pred ničím - naopak, samé vyžadujú ochranu a starostlivosť, ktorá nám berie veľký kus životnej energie. A nemáme už ani silu, aby sme sa pokúšali pochopiť, čo leží za bránou, za múrom. Vlastne práve preto musí existovať divadlo, presne v tom má hľadať svoju silu. Nazerať tam, kde je to zakázané.
„Legenda sa usiluje zistiť, čo je nepochopiteľné. Práve preto, že tkvie v pravde, musí skončiť v nevysvetliteľnom" - tieto slová, ktorými Kafka opísal metamorfózy legendy o Prometeovi, vystihujú aj to, aké by malo byť divadlo. Divadlo, ktoré začína v hĺbke pravdy a svoj koniec nachádza v nevysvetliteľnom. A práve také divadlo želám všetkým tvorcom, tým na javisku aj tým v hľadisku, a prajem im to z celého srdca.

Krzysztof Warlikowski

Preklad: Martina Mašlárová, Martina Kotláriková