„Rôzne individuálne postavy, ktoré autor v texte napísal ako samostatné postavy - napr. muž s hviezdnou mapou; muž s nádobou na hmyz; lovec organizmu... - sme sa snažili spojiť do kompaktného príbehu jednej postavy. Zredukovali sme tak 39 postáv na 12. Snažili sme sa ich pospájať tak, aby posúvali význam textu hlbšie a ďalej. Chceli sme sa z textu vyťažiť také situácie, ktoré sú fatálne. Situácie, ktoré sú v istom zmysle modelové a ilustrujú nejakú skúsenosť, ktorá platí pre mnohých ľudí." režisér inscenácie Eduard Kudláč
Hviezde súčasnej nemeckej dramatiky Rolandovi Schimmelpfennigovi sa podarilo pomocou rýchlych, takmer filmových strihov, ktoré sú zoradené zdanlivo bez plánu, vytvoriť niečo ako obraz každodennosti a bez preháňania môžeme povedať aj sveta a miesta človeka v ňom.
Inscenácia ukazuje ľudí na ceste, ľudí pred alebo po nejakej udalosti, niekedy zdanlivo banálnej, ktorá významne zmení ich život. Postavy postupne prichádzajú a odchádzajú z hotelovej izby, aby sa na krátky okamih zastavili na mieste, ktoré pred nimi obývali iní, neznámi, anonymní ľudia a zrekapitulovali si svoje „predtým" a „potom". Možno sú to osudy pre niekoho bezvýznamných ľudí - prvé spáchanie nevery, stereotyp vo vzťahu, očakávanie rozchodu, staroba, spomienky na minulosť, nesplnené sny. Všetci chcú milovať, byť milovaní a zároveň pochopiť a zmeniť svoj život aj seba. Najradšej by boli, keby im k premene a naplneniu života, ako v nejakom antickom mýte alebo rozprávke, pomohla láska. Najhoršie samozrejme dopadnú tí, ktorí sa už nedokážu zmeniť, ktorí ustrnuli medzi predtým a potom.
Inscenácia otvárala 3. ročník Martinského festivalu Dotyky a spojenia a vzbudila pozornosť kritiky aj divákov. Bola vybraná na festival Nová Dráma 2008, ktorý organizuje Divadelný ústav v Bratislave, kde získala Grand Prix za najlepšiu inscenáciu zahraničnej hry.
